ALTERNATÍVNA MEDICÍNA A KRESŤANSTVO
Najdiskutovanejšou oblasťou alternatívnej medicíny je Homeopatia. Táto liečebná metóda má mnohých zástancov, ale aj mnohých odporcov – najmä z radov odborníkov.
Homeopatiu založil ako novú liečebnú disciplínu nemecký lekár CH. F. S. Hahnemann (1755 – 1843). Už od začiatku ju považoval za protiklad klasickej medicíny, ktorú nazval alopatia a ktorú úplne zavrhol. Samotný názov homeopatia mal vyjadrovať, že ide o liečenie podobného podobným, teda o opak klasickej medicíny.
Cieľom homeopatov je nájsť tzv. similimum, látku, ktorá u človeka po podaní vyvolá príznaky, veľmi podobné príznakom choroby daného pacienta.
Tento princíp podobnosti je základným princípom homeopatie. Tento princíp hovorí, že látka vyvolávajúca u zdravého človeka určité príznaky vraj dokáže liečiť chorého, ktorého choroba sa prejavuje podobnými príznakmi. Tento „zákon" nadväzuje na staroveké a stredoveké mystické a magické náuky, ktoré sa pred Hahnemannom snažili využívať už napríklad pohanskí kňazi a liečitelia. Sám Hahnemann naň údajne prišiel takto: pri požití chinínovej kôry, ktorá sa používala pri liečbe malárie, spozoroval, že vyvolala podobné príznaky, akými sa táto malária prejavuje. Toto pozorovanie si, pravdepodobne inšpirovaný okultnými vedami, mylne vysvetlil, zovšeobecnil a na tomto omyle potom založil svoju metódu.
Homeopatia vychádza z predstavy, že choroba u človeka je vlastne iba blud. Že je to akési chybné vnímanie reality, ktoré pacient prijal do svojej mysle. Na rozdiel od klasickej medicíny, ktorá chápe chorobu ako skutočnú poruchu v ľudskom organizme. V chápaní homeopatie je ochorenie záležitosť spirituality. Klasická medicína ochorenie chápe komplexne- ako fyzicko – psychickú záležitosť.
Homeopati lieky vyberajú podľa konštitúcie pacienta – pri výbere chýba akýkoľvek rozumový rozmer.
Tradičná medicína využíva na výrobu liekov mnohé dary prírody.
Homeopatia využíva mnohé až nebezpečné zdroje ako je napr. výťažok hnisu, sliny besného psa, piesok, rontengenové svetlo, mesačné svetlo, kovy ako zlato, striebro.
Užitie niektorých týchto prípravkov môže byť veľmi nebezpečné.
Homeopatia a kresťanstvo
Z pohľadu kresťanskej vierouky sú duchovné východiská homeopatie v rozpore s posolstvom Biblie, aj napriek tomu, že homeopati sa na Krista a Bibliu opakovane odvolávajú.
Dokument Ježiš Kristus – Prameň živej vody zaraďuje homeopatiu medzi praktik propagované hnutím New Age.
Už sám Hahnemann sa Ježišovi Kristovi vysmieval. Hovoril o ňom ako o blúznivcovi a na jeho miesto staval Konfúcia. Bol zrejme ovplyvnený gnosticizmom. Ježiš podľa Biblie prelial svoju krv na odpustenie hriechov. Kresťanstvo chápe spasenie ako odpustenie hriechov a prijatie nového života skrze obeť Ježiša Krista, jeho smrť a vzkriesenie. Gnóza sa usiluje o oslobodenie od hmoty a prechod do duchovného, nehmotného sveta. Tieto gnostické predstavy viedli známeho homeopata Dethlefsena k popretiu výkupnej moci hmotnej obeti Kristovej krvi. Večeru Pána potom považuje za odhmotnené, homeopatické podanie Kristovho tela a krvi na princípe podobnosti.
Liečba homeopatikami je odvodená z astrológie. Túto príbuznosť pripúšťajú všetky homeopatické školy. Biblia však pred astrológiou varuje (porov. Dt 18, 9-22).
Napokon možno pripomenúť príslušnosť homeopatie do tzv. holistickej, „celostnej" medicíny, ktorá vidí organizmus ako celok, ovládaný z duchovného centra napríklad „Vesmírnej inteligencie", „Kozmickej Múdrosti", či podľa niektorých homeopatov „síl Vesmírneho Poriadku". V základoch tejto medicíny je možné znova zreteľne rozpoznať gnostické predstavy a rôzne prvky, prevzaté z pohanských náboženstiev.
Mnohí homeopati, keď sú dotlačení k odpovedi, pripúšťajú, že účinok homeopatie sa uskutočňuje v duchovnej oblasti. Materiálne vysvetlenie pre jej efekt skutočne neexistuje.
Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) prišla so zatiaľ najdôraznejším varovaním pred homeopatickými prípravkami, ktoré by sa v prípade závažných chorôb nemali používať. Podľa predstaviteľov WHO sú homeopatiká celkom neúčinné pri liečbe takých ochorení, ako je tuberkulóza, detská úplavica, malária či AIDS. Niektorí experti k nim priraďujú i chrípku.
Spracovala Mgr. Gabriela Plačková
